Анализ перстня из собрания бальнеологического музея в контексте украшений из германских захоронений Словакии

Автор: Даньова М., Крупа В.

Журнал: Краткие сообщения Института археологии @ksia-iaran

Рубрика: Костюм во времени и пространстве

Статья в выпуске: 250, 2018 года.

Бесплатный доступ

В статье публикуется приобретенный Бальнеологическим музеем перстень из квадского княжеского погребения I в Кракованах-Стражах (Словакия). Перстень рассматривается в контексте княжеских погр. I и II, обнаруженных в 1933и 1939 гг. В записях исследователей зафиксировано больше предметов, чем удалось собрать. В течение 80 лет недостающий материал постепенно восполнялся. Приобретенные фибулы документируют высокий уровень обработки золотых изделий.Из украшений удалось документировать только перстень из погр. I (приобретен в декабре 2015 г.). Он был подвергнут металлографическим и геммологическим исследованиям. Удалось установить состав металла, материал изготовления центрального камня (альмандин-пироп) и четырех размещенных вокруг него малых вставок(стекло фасетной огранки). Форма изделия аналогична римским перстням Гиро 2d.Авторами проведен анализ отдельных технологических операций: способ декорирования (гравированные и тисненые мотивы, прикрепление кастов с декоративными камнями), несовершенства изготовления, износ поверхности. При сопоставлении декора с деталями поясной гарнитуры из погребения были обнаружены идентичные технологии и сходные мотивы. Результаты анализов позволяют утверждать, что украшение было изготовлено в германской среде под влиянием римской моды. Его можно датировать первой половиной III в. н. э. Авторы считают его одним из первых германских перстней, документированных на территории квадов. Перстень вместе с двумя фибулами в форме бабочки и копией фибулы был похищен из Бальнеологического музея 26 ноября 2016 г.

Еще

Германское украшение, золотой перстень, княжеские погребения, кракованы-страже, квады, фибулы в форме бабочки, похищение

Короткий адрес: https://sciup.org/143164038

IDR: 143164038

Analysis of the ring from the balneological museum in the context of jewelry from German burials in Slovakia

The paper publishes a ring from Quadi princely grave I in Krakovany-Straže(Slovakia). The ring is reviewed in the context of princely graves I and II discoveredin 1933 and 1939, respectively. The researchers’ notes reported more items than werecollected. Within 80 years the missing items were gradually recovered. The purchasedfibulae (Figs 1 and 2) demonstrate a high level of gold working. Regarding jewelry, it waspossible to document only a ring from grave 1 (bought in December 2015). It was subjectedto metallographic and gemological studies which helped determine the composition of themetal, material of the centrally placed stone (almandine-pyrope) and small inserts placedaround it (faceted glass). The shape of the item is similar to that of the Roman rings of theGuiraud 2d type. The authors analyzed some technological operations such as the methodof decoration (engraved and embossed scenes, decorative stone setting techniques),production defects, and surface wear. The comparison of the decoration elements withthe details of the belt mounts from the grave established that the items displayed identicaltechnologies and similar motifs. The results of the analyses suggest that the jewelry wasmade in the Germanic milieu and was influenced by the Roman fashion. It can be datedto the first half of the 3rd century AD. The authors believe the ring to be one of the firstGermanic rings documented in the region inhabited by the Quadi. The ring was stolenfrom the Balneological Museum along with two butterfly brooches and a copy of the fibulaon December 26, 2016.

Еще

Список литературы Анализ перстня из собрания бальнеологического музея в контексте украшений из германских захоронений Словакии

  • Beninger E., 1937. Die germanischer Bodenfunde in der Slowakei. Reichenberg, Leipzig: Kraus. 172 p.
  • Daňová M., 2009. Schmuck in den Provinzen II//Von Kaisern und Bürgern: Ausstellungskatalog/Hrsg. von F. Humer. St. Pölten: Amt der NÖ Landesregierung. S. 371-403.
  • Guiraud H., 1989. Bagues et anneaux à l’époque romaine en Gaule//Gallia. T. 46. P. 173-211.
  • Hrnčiarik E., 2013. Römisches Kulturgut in der Slowakei: Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei. Diel 1. Bonn: Verlag Dr. Rudolf Habelt. 264 S.
  • Kolník T., 1999. Gab es einen limes Quadurorum? langwälle in der Südwest-slowakei/Hrsg. von J. Tejral, Th. Fischer, G. Precht. Germanen beiderseits des spätantiken limes. Spisy arch. ústavu Akademie Vied České republiky. 14. S. 163-177.
  • Kolník T., 2009. Bolo v 3. storočí v okolí Piešťan kráľovstvo Kvádov?//Historická revue. 20/1. S. 52-57.
  • Kolník T., 2010. Stráže-Krakovany a Ostrovany/Osztrópataka (Poznámky k novým súvislostiam a nálezom z hrobov germánskej elity)/Editori J. Beljak, G. Březinová, V. Varsik. Archeológia barbarov 2009. Hospodárstvo Germánov. Archaeologia Slovaca Monographiae. Communicationes. Tommus 10. S. 615-638.
  • Kolník T., Varsik V., 2012. Kvádska nobilita v 3. storočí//Zostavovatelia J. Šedivý, T. Štefanovičová Dejiny Bratislavy 1. S. 243-247.
  • Krekovič E., 1987. Zur Datierung der Fürstengräber der römischen Kaiserzeit in der Slowakei//Památky archeologické. 78/1. S. 231-282.
  • Krupa V., Daňová M., 2016. Zlatý prsteň z bohatého kniežacieho hrobu I z Krakovian-Stráží. (Akvizícia)//Pamiatky a múzeá. Bratislava. № 3. S. 13-17.
  • Krupa V., Daňová M., Illášová Ľ., Štubňa J., Tirpák J., 2016. Prsteň z bohatého hrobu z Krakovian-Stráží. Interdisciplinárna štúdia//Zborník Slovenského Národného Múzea. 110. Archeológia. 26. S. 133-141.
  • Krupa V., Klčo M., 2015. Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží. Piešťany: Balneologické múzeum, Trnavský samosprávny kraj. 214 s.
  • Neustupný J., bez ročenia. Piešťansko v době římského panství na Dunaji//Sdělení Museálné společnosti v Piešťanech. Vydání číslo 4. Bez číslovania strán.
  • Olędzki M., 2015. Marcomanni and Quadi in the System of Client "States" of the Roman Empire//EPHEMERIS NAPOCENSIS. 25. P. 95-104.
  • Ondrouch V., 1957. Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Novšie nálezy. Bratislava: Slovenská Akadémia vied, Sekcia spoločenských vied. 269 p.
  • Opluštil A., bez ročenia. Stražanský hrob č. II. Nález z roku 1939//Zprávy Piešťanskej muzeálnej spoločnosti. Vydanie číslo 11. Bez číslovania strán.
  • Prohászka P., 2006. Das vandalische Königsgrab von Osztrópataka (Ostrovany, SK). Budapest: Magyar Nemzeti Múzeum. 134 s.
  • Przybyła M., 2005. Ein Prachtgürtel aus dem Grab 1 von Wrocław-Zakrzów//Archäologisches Korrespondenzblatt. Vol. 35. № 1. S. 105-122.
  • Quast D., 2009. Wanderer zwischen den Welten. Die germansichen Prunkgräber von Stráže und Zakrzów. Mainz: Römisch Germanisches Zentralmuseum. 45 S.
  • Točík A., 1990. Niekoľko vážnych pripomienok k záchrane nálezov z vykradnutých «kniežacích» hrobov v Trebaticiach-Strážoch. (Hrob č. II) v r. 1939. Nepublikovaný rukopis//Balneologické múzeum Imricha Wintera (Piešťany). Archív. Krabica č. 112, heslo Krakovany-Straze.
  • Varsik V., 2008. Germánske sídliská na juhozápadnom Slovensku. Stručný prehľad bádania//Editori E. Droberjar, B. Komoróczy, D. Vachůtová. Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů. Brno: Archeologický ústav Akademie Vied České republiky. S. 37-45.
  • Varsik V., Kolník T., 2016. Prstene a náramky z Cíferu-Pácu//Zborník Slovenského Národného Múzea. 110. Archeológia. 26. S. 181-190.
Еще